Pribylina

V súčasnosti má obec Pribylina 1 369 obyvateľov a rozloha katastra je 8 500 ha. Územie Západných Tatier, ktoré obec obklopujú, uniklo civilizácii a okrem niekoľkých rekreačných objektov, ktoré sú situované postupne v ústiach dolín, návštevníci majú možnosť pohybovať sa v nádhernej panenskej prírode bohatej na lesné plody. Osada Podbanské, s najväčším tatranským hotelom Permon, je súčasťou katastra obce a je východiskom do východnej časti Západných Tatier ako aj do západnej časti Vysokých Tatier. V letnom období poskytuje táto oblasť spolu s Račkovou a Jamnickou dolinou široké možnosti pre turistov, ale aj cykloturistiku, v zime pre bežecké aj zjazdové lyžovanie. Súčasťou obce je aj Múzeum Liptovskej dediny - múzeum v prírode, kde si možno prezrieť dedinský spôsob života tohto regiónu v minulosti. 4 km od obce na nachádza ATC Račková dolina.

Poloha

Pribylina leží v nadmorskej výške 745 m. n. m. pod sútokom Račkovho potoka s riekou Belá.

História

Zamestnanie a výroba

Obyvatelia Pribyliny mali zamestnanie, ktoré vyplývalo z danosti tohto kraja. Veľmi rozvinutý tu bol chov oviec, ktorý sa zachoval až dodnes. Ďalej sa zaoberali chovom dobytka, pre ktorý museli po celý rok zvážať seno z okolitých lúk. Okolité lesy ponúkali množstvo príležitosti na ťažbu dreva, to potom zvážali či už po rieke Belej - s tým súvisí pltníctvo alebo na vozoch do Liptovského Hrádku, tzv. furmanky. V neskoršom období sa v Pribyline rozvinulo murárstvo a jej murári boli chýrečnými majstrami. Za zmienku stojí to, že na náročnej stavbe umeleckého skvostu maďarského parlamentu (1885-1905) bol predákom i Matej Šuňavec z Pribyliny a na stavbe maďarského národného múzea (1836 - 1847) pracovalo 12 tesárov z Pribyliny. V obci bolo množstvo šikovných kušnierov, garbiarov, kováčov, V každej rodine si boli samostatný vo výrobe tkanín a rôznych nástrojov na bežnú dennú potrebu.

Podbanské

Časť územia tejto osady bola obci Pribylina vrátená v roku 2000. Dejiny Podbanského boli až do 19. storočia úzko späté s baníctvom, čo vyjadruje aj jeho názov. Prví haviari prišli pod Kriváň v prvej polovici 15. storočia, za vlády uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského. Zlatá horúčka, ktorá zachvátila Uhorsko v 16. storočí, sa nevyhla ani Tatrám. Jej iniciátor bol uhorský kráľ Ferdinand I., ktorý svojimi nariadeniami prakticky znárodnil uhorské baníctvo. Peniazmi získanými za vyťaženú rudu chcel financovať rozrastajúce sa cisárske vojsko, potrebné na vojnu proti Turkom a uhorskej šľachte. Kutacie práce v podkriváňskom banskom revíre, ktorý sa pričlenil k správe komorských majetkov v Liptovskom Hrádku sa naplno rozprúdili až za vlády cisára Maximiliána. Zárodkom budúcej osady sa stala štátna horáreň s izbou pre turistov postavená na ľavom brehu Belej v roku 1871. Pri horárni vznikla vodná píla a mlyn na mletie smrekovej kôry, z ktorej liptovskí garbiari vyrábali trieslo. Koncom 19. storočia o Podbanské prejavili záujem mikulášski turisti, ktorí ho zahrnuli do projektu tzv. Liptovských kúpeľov. Zaujímavá myšlienka sa napokon nerealizovala, a tak sa prvé objekty novej osady začali budovať až v roku 1923. Hlavným impulzom ich výstavby bolo rozšírenie lesnej cesty zo Štrbského Plesa cez Tri studničky. Prvú ubytovňu otvorili pre turistickú verejnosť v roku 1925. V tridsiatych rokoch 20. storočia sa Podbanské mohlo stať dôležitou dopravnou križovatkou. V prvých povojnových rokoch sa osada pod Kriváňom rozrástla o desať drevených domov tzv. Lesného závodu mládeže. Pre rozvoj osady bol významný rok 1968. V rámci príprav Vysokých Tatier na majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970, predĺžili Cestu slobody z Podbanského do Liptovského Hrádku. Zároveň v Podbanskom pribudol na svahu Hliny lyžiarsky vlek, o rok neskôr otvorili hotel Kriváň a v roku 1981 zotavovňu Permon.

Kontakt

Starosta obce: Ing. Milan Kohút

Pribylina 384

032 42 Pribylina

telefón: 0445293210

mobil: +421918483700

email: oupribylina@hradok.net

Zážitky z obce Pribylina