Východná

V obci Východná sa každoročne prvý júlový víkend uskutočňuje svetoznáma prehliadka folklórnych súborov a ľudových tradícií. Podujatie sa organizuje vo veľkom prírodnom amfiteátri nad obcou. Je to najväčší slovenský folklórny festival, konaný pod záštitou medzinárodnej organizácie C.I.O.F.F. Počas festivalu, ktorého sa zúčastňujú najlepšie folklórne skupiny i jednotlivci z celého Slovenska a zahraničia, celá obec dýcha neopakovateľnou atmosférou a usporadúvajú sa výstavy ľudových umeleckých výrobkov. Vstupnú aleju tvoria drevené plastiky súčasných ľudových umelcov. Stavebné pamiatky: gotický rímskokatolícky kostol sv. Štefana z 15. storočia, novogotický evanjelický kostol a.v. a ľudové domy z 19. storočia. V katastri obce sa nachádza chránené územie Turková - chránia sa zachovalé porasty vápencovej bučiny a spoločenstvá reliktnej boriny s pestrou vápencovou flórou. Je tu možnosť posedenia v štýlovej reštaurácií Koliba. Značkovaná je turistická trasa cez dolinu Bieleho Váhu do doliny Čierneho Váhu.

Poloha

Obec (775 m) v Liptovskej kotline 14 km na východ od Liptovského Hrádku so zachovalou ľudovou architektúrou zrubových domov, senníkov a dejisko národopisných slávnosti s panorámou Kriváňa.

História

Prvá písomná zmienka o obci Východná pochádza z roku 1269 v donačnej listine kráľa Belu IV. šľachticovi Bohumírovi, kde sa uvádza pod názvom lúky "Wihadna" ohraničenej potokmi Bielanka a Hybica. Základom osídlenia obce sa stala tzv. Valašská kolonizácia a s ňou spojené valašské právo. Správu obce zabezpečovalo hrádocké panstvo, ktoré priamo podliehalo panovníkovi Uhorska. V minulosti hlavným zamestnaním východňanov bolo poľnohospodárstvo. Pestovanie obilia, kapusty, neskôr zemiakov. V chove prevládal dobytok a ovce. Tradícia ovčiarstva a salašníctva pretrvala až do súčasnosti. Baran je symbolom obce a tvorí základ erbu obce. Z dávnych i nedávnych dejín vieme, že vojna je strašnou metlou toho kraja, ktorým sa preženie. Východná sa nemohla vyhnúť vojnám a ich následkom, ako sa im nevyhli nijaké osady, ležiace na dôležitých komunikáciách. Už roku 1312 tiahli Liptovom vojská Matúša Čáka. V 15. storočí si Východňania vytrpeli ešte viac. Bola to jednak husitská výprava roku 1433 a potom výpravy Huňadihyovské a Jiskrove následky protihabsburských vojen pocítila každá liptovská osada, ani jedna z bojujúcich strán nešetrila bezbranné obyvateľstvo. Jedinú oporu proti feudálnemu násiliu videl náš ľud v zbojníkoch. Východňania mali povinnosť zbojníkov lapať, no ovčiari radi prichyľovali zbojníkov na svojich salašoch Popri iných pôsobila v okolí Východnej i zbojnícka skupina Juraja Jánošíka. Jánošík ako hrdina protifeudálneho odporu žije i po svojej smrti v ústnom podaní Východňanov a slovenského ľudu. Dokazujú to piesne a povesti o ňom. Život vo Východnej sa upokojoval po potlačení Rákocziovského povstania. Východňania sa zaoberali prevažne obrábaním pôdy a chovaním oviec na salašoch. Okrem dobytkárstva sa vo Východnej rozmáhalo aj drevárstvo. Úrady sa začali zaoberať obchodom a zvážaním, splavovaním dreva po Čiernom Váhu. Negatívnou stránkou hospodárenia s drevom bolo aj to, že Východňania strácali lúky v dolinách okolo Čierneho Váhu. Roku 1780 za vlády Márie Terézie a jej syna Jozefa II. bolo vydané nariadenie o povinnej školskej výchove a práve preto v tomto období Východňania postavili katolícku murovanú školu. Neskôr bola postavená aj evanjelická drevená škola. Hospodárskym prínosom roku 1784 pre Liptov bolo aj pestovanie nových rastlín, zemiakov a ďateliny. Do povedomia slovenského národa sa obec Východná dostáva v súvislosti s prvým národným výstupom na Kriváň 16. augusta 1841, ktorý organizovali Štúrovci. Prišla 1. svetová vojna a na Nový rok 1915 notár E. Pálka dal pomocou vojnových zajatcov a hlavne Východnianských žien kopať kanál od Bielanky k jarku „Hore potokmi“. Tejto robote nebolo možné uniknúť, pretože kto kanál nevykopal, nedostal potravinové lístky. Život vo Východnej pokračoval ďalej, rozrastala sa do šírky aj do krásy. Vznikali nové ulice a domy, menilo sa obyvateľstvo. Migrácia spôsobila odchod obyvateľov do sveta, pôvodný obyvatelia vymierali. Nepriaznivé vplyvy osudu nezničili to najvzácnejšie, čo Východňania majú dodnes. Sú to prekrásne ľudové tradície a zvyky počas celého roka.

Kontakt

Starosta obce: Mgr. Pavel Krupa

Východná 616

032 32 Východná

telefón: 0445295250

mobil: +421905633221

email: ocu.vychodna@stonline.sk
 

Zážitky z obce Východná